Muzikálové predstavenie
Katedra hudby uvádza muzikálové predstavenie poslucháčov, absolventov
a pedagógov KH PFUKF a členov Starého divadla Karola Spišáka v Nitre
V piatok 17. júna a v sobotu 18. júna 2016 o 19.00 h v Štúdiu Tatra, Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre
Katedra hudby opäť raz pozýva priaznivcov muzikálového žánru na nové predstavenie. Tento raz ho uvedie v Štúdiu Tatra Starého divadla Karola Spišáka v Nitre. Zaznie v ňom celý rad hudobných čísel z tých najznámejších svetových muzikálov – a tvorcovia spolu s interpretmi popri počúvaní týchto skvelých hitov pozývajú divákov trochu pouvažovať o tom, čo všetko sa môže nachádzať v útrobách jedného (bývalého) divadelného súboru...
Do projektu muzikálu MusicCall sa zapojili nielen súčasní študenti, ale aj bývalí poslucháči katedry, ba i jej pedagógovia, ktorí si do tandemu prizvali aj ostrieľaných harcovníkov – hercov Starého divadla Karola Spišáka.
Pozvánkou na predstavenie môžu byť aj slová jedného z realizátorov – autora scenára a režiséra Pavla Smolíka:
„Medzi teoretikmi divadla sa etymologický pôvod slova divadlo vysvetľuje rôzne. Jedni tvrdia, že pochádza od „dívať sa“, iní, že skôr od ,diviť sa‘. Je pravdou, že na niektorých predstaveniach sa divíme, že sa na to nedá dívať.
My by sme však chceli do tejto dišputy prispieť celkom novým pohľadom: divadlo od slova ,divieť‘. Veď si to len predstavte: herec po celý život na seba berie kožu iných, prežíva cudzie životy – a tak sa mu môže celkom ľahko stať, že na ten svoj vlastný popri tom akosi zabudne. Aby napokon stratil orientáciu v sebe samom úplne, o to sa postarajú médiá, ktoré jeho osobnosť interpretujú celkom po svojom – najlepšie tak, aby to vôbec nesúviselo so skutočnosťou.
Tak sa stane, že herec (dramaturg, režisér, scénograf…), chudák, zablúdi medzi príbehmi a postavami, ktoré mu zverili, i medzi obrazmi, ktoré o ňom samom vytvárajú novinári – zdivie ako zatúlaný psík a stane sa z neho identitiot (novotvar zo spojenia slov identita a idiot).
Práve útulok pre identitiotov sa nazýva divadlom. Je to prístrešok, v ktorom blúdia rôzne nenaplnené ambície, protichodné túžby, plazivé závisti a stratené ideály: a keďže divadelníci majú poruke početné zlé príklady v konaniach dramatických hrdinov všetkých čias, ale aj v textoch, ktoré sa neraz priečia občianskym štandardom slušnosti a normality (aj v našom predstavení sme z nich ponechali malú apelatívnu vzorku) – podchvíľou reagujú vo svojom vlastnom živote presne tak ako by práve nemali.
Divadlo je teda veľmi pestré prostredie (múdri bratia Maďari ho nazývajú ,színház‘, teda farebný dom, vo voľnom preklade blázinec – nech mi kolegovia prepáčia, česť výnimkám), v ktorom ľahko zdivieť zo seba i z druhých.
Nejeden súbor potrebuje skrotiť a odkliať – od démonov skrytých v samotných hrách i od prízrakov v medziľudských vzťahoch.
O tom teda dnes večer.“
My by sme však chceli do tejto dišputy prispieť celkom novým pohľadom: divadlo od slova ,divieť‘. Veď si to len predstavte: herec po celý život na seba berie kožu iných, prežíva cudzie životy – a tak sa mu môže celkom ľahko stať, že na ten svoj vlastný popri tom akosi zabudne. Aby napokon stratil orientáciu v sebe samom úplne, o to sa postarajú médiá, ktoré jeho osobnosť interpretujú celkom po svojom – najlepšie tak, aby to vôbec nesúviselo so skutočnosťou.
Tak sa stane, že herec (dramaturg, režisér, scénograf…), chudák, zablúdi medzi príbehmi a postavami, ktoré mu zverili, i medzi obrazmi, ktoré o ňom samom vytvárajú novinári – zdivie ako zatúlaný psík a stane sa z neho identitiot (novotvar zo spojenia slov identita a idiot).
Práve útulok pre identitiotov sa nazýva divadlom. Je to prístrešok, v ktorom blúdia rôzne nenaplnené ambície, protichodné túžby, plazivé závisti a stratené ideály: a keďže divadelníci majú poruke početné zlé príklady v konaniach dramatických hrdinov všetkých čias, ale aj v textoch, ktoré sa neraz priečia občianskym štandardom slušnosti a normality (aj v našom predstavení sme z nich ponechali malú apelatívnu vzorku) – podchvíľou reagujú vo svojom vlastnom živote presne tak ako by práve nemali.
Divadlo je teda veľmi pestré prostredie (múdri bratia Maďari ho nazývajú ,színház‘, teda farebný dom, vo voľnom preklade blázinec – nech mi kolegovia prepáčia, česť výnimkám), v ktorom ľahko zdivieť zo seba i z druhých.
Nejeden súbor potrebuje skrotiť a odkliať – od démonov skrytých v samotných hrách i od prízrakov v medziľudských vzťahoch.
O tom teda dnes večer.“
Vstup na predstavenie je voľný. Vzhľadom na obmedzenú kapacitu Štúdia Tatra v Starom divadle Karola Spišáka v Nitre je však nutné rezervovať si lístky vopred na sekretariáte Katedry hudby PF UKF v Nitre.
